Uspieť v Horizonte sa dá. Potvrdiť to môže aj 201 unikátnych slovenských subjektov

Máme rezervy, ale našli sa aj pozitíva. Základom pre úspech v európskom programe Horizont je podnikavosť a chuť uspieť na medzinárodnej úrovni. Hovoria štatistiky slovenskej účasti v tomto kľúčovom európskom programe na podporu vedy a inovácií.

Kancelária Národných kontaktných bodov programu Horizont 2020 sídliaca v CVTI SR vydáva v týchto dňoch prehľad štatistík slovenskej účasti v tomto kľúčovom európskom programe na podporu vedy a inovácií. Publikácia Slovensko v Horizonte 2020: Štatistiky účasti 2014 – 2019 je dostupná pre širokú verejnosť.

Už letmý pohľad na štatistiky odhalí naše zaostávanie za krajinami Vyšehradskej skupiny (V4). Jedná sa nepochybne o zložitý štrukturálny problém, no štatistiky odhaľujú i niektoré pozitíva a príležitosti pre okamžité zlepšenie.

„Projekty financované z Horizontu 2020 (H2020) získalo už vyše 200 unikátnych slovenských subjektov, pričom priemerný príspevok na účasť v jednom z projektov dosahuje v našom prípade takmer 197 tisíc eur. Uspieť v Horizonte je teda možné a z našej skúsenosti vieme, že najdôležitejšou vlastnosťou je podnikavosť a chuť predať sa na medzinárodnej scéne,“ uviedla Iveta Hermanovská, národná koordinátorka z Kancelárie Národných kontaktných bodov H2020.

S úspechom pri získavaní prestížneho európskeho financovania na vedu a inovácie sa môže pochváliť už 72 malých a stredných podnikov zo Slovenska. Rovnako platí, že žiadna katedra či iné vysokoškolské pracovisko nie je príliš malé, aby sa zapojilo do výskumu na najvyššej európskej úrovni.

Slovenské subjekty nájdeme naprieč všetkými tematickými oblasťami H2020. V prípade menších členských štátov Európskej únie je tiež zrejmé, že skutočne veľké projekty majú tendenciu významne ovplyvniť výsledky celej krajiny. V našom prípade sú takými projektmi BIOSKOH, ktorý do Košického kraja prináša výstavbu najväčšej biorafinérie druhej generácie v Európe a trenčianske Centrum pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá – FunGlass.

„Jednou z výhod takto spracovaných štatistík je upriamenie pozornosti na úspešných riešiteľov z jednotlivých tematických oblastí Horizontu 2020. Know-how z riešenia európskych projektov je neoceniteľné. Nováčikovia, ktorí by sa radi zapojili do H2020, si v našej publikácii ľahko nájdu potenciálnych partnerov, ktorých by mohli osloviť pre ďalšiu spoluprácu,“ dopĺňajú k štatistike Národné kontaktné body H2020.

Štatistiky záujemcov privedú ku konkrétnym projektom a k ich realizátorom, s ktorými možno ďalej spolupracovať. Nadobudnuté skúsenosti by sa tak mohli prepojiť s nadšením a novými nápadmi. Kancelária Národných kontaktných bodov H2020 upozorňuje, že vytváranie konzorcií je pri európskych projektoch takmer nevyhnutné, no takéto konzorcium by mohlo mať svoj silný základ v domácej spolupráci.

„Jedna účasť a skúsenosti s ňou spojené spravidla vedú k tomu, že zapojeným subjektom sa darí uspieť znovu a stávajú sa tiež vyhľadávaným partnerom v zahraničí. Prestíž financovania H2020 azda najlepšie vystihuje fakt, že držiteľ grantu Európskej rady pre výskum (ERC) Ján Tkáč získal ocenenie Vedec roka 2015 a zaradil sa medzi najznámejších vedcov na Slovensku,“ spomínajú Národné kontaktné body H2020.

Štatistickú publikáciu spoločne spracovali Národné kontaktné body H2020, ktoré v Centre vedecko-technických informácií SR pôsobia od roku 2014. Má podnietiť diskusiu o priestore na zlepšenie, ktorý bude s príchodom nového rámcového programu Horizont Európa potrebné čoraz viac vypĺňať.

„Slovensko musíme opäť nadchnúť pre zápolenie o európske financie. Tie totiž dokážu dopĺňať chýbajúce domáce prostriedky, no predovšetkým znamenajú prestíž a uznanie na medzinárodnom poli a otvárajú dvere k novým možnostiam,“ uzatvára Kancelária Národných kontaktných bodov pre H2020 pri CVTI SR.

Publikácia Slovensko v Horizonte 2020: Štatistiky účasti 2014 – 2019