O paradoxe doby a jeho environmentálnych dôsledkoch. Prinášame videozáznam z májovej vedeckej cukrárne k téme klimatických zmien

Približne pred dvesto rokmi objavili ľudia pod zemou energetickú špajzu. Začali ju s chuťou vyjedať pričom radikálne stučneli (z približne jednej miliardy na dnešných sedem).  ...

Naviac v domnienke, že zásob vhodnej energie je dosť, zleniveli v hľadaní alternatív a venovali sa viac svojmu vlastnému komfortu. Špajza sa však postupne vyprázdňuje a následky nášho prejedania zanechávajú v okolí také silné stopy, že ak sa zavčasu nespamätáme a znova nezačneme usilovne pracovať, radikálnemu chudnutiu sa nevyhneme.

A možno je aj neskoro. Naše správanie treba preto okamžite radikálne prehodnotiť, pričom technický pokrok stále dáva dobré predpoklady na to, aby sme za uspokojivé pohodlie nemuseli v budúcnosti zaplatiť privysokú cenu.

Prednáška májovej Vedeckej cukrárne s názvom: Klimatická zmena: Dokážeme si udržať svoj komfort, a zároveň zlepšiť vyhliadky ľudstva? je venovaná paradoxu spočívajúcom v našej úpornej snahe po rastúcom komforte, ktorá však s vysokou pravdepodobnosťou vyústi do extrémnych environmentálnych problémov.

Prednášajúcim hosťom bol Dr. Ing. František Simančík, vedúci aplikačného centra Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV.

Videozáznam z prednášky je dostupný prostrednícvom YouTube kanálu CVTI SR. 

Následná diskusia je sprístupená formou samostatného videozáznamu.

Dr. Ing. František Simančík je odborník na neželezné kovy, kompozity a technológie ich výroby a spracovania. Ako hlavný koordinátor viedol množstvo výskumných projektov, vrátane 2 projektov rámcových programov EÚ, projektu MNT Eranet, 2 štátnych objednávok, 5 projektov APVV, z ktorých viaceré skončili ako „success stories“ v danom programe. V úlohe koordinátora pôsobil aj v 5 projektoch zo štrukturálnych fondov EÚ, výsledkom ktorých je Centrum excelentnosti pre výskum kompozitov pre strojárske, stavebné a medicínske aplikácie v Bratislave (CEKOMAT) a Inovačné centrum pre ľahké kovy a kompozity (Inoval) v Žiari nad Hronom, ktoré doteraz vedie. Vychoval 8 doktorandov, z ktorých všetci ostali aktívne pracovať vo výskume, je spoluautorom viac ako 300 odborných publikácií, vrátane 60 pozvaných prednášok na významné vedecké podujatia a spoluautor 30 udelených patentov. Získal viacero ocenení vrátane Krištáľového krídla v kategórii medicína a veda v roku 2011, ceny Technológ roka SR 1998, resp. Osobnosť vedy a techniky SR 2011. V súčasnosti pôsobí ako člen Predsedníctva SAV a vedúci aplikačného centra Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV.