Quark 1 / 2024 v predaji

Čo nájdete v Quarku 1/2024

V hlavnej téme januárového vydania časopisu Quark tím vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave približuje neutríno, časticu umožňujúcu odhaliť procesy v hlbokom vesmíre, ako aj svoju účasť na významnom európskom projekte na detekciu neutrín.

Okno do vesmíru
Ľudstvo odpradávna priťahovali tajomstvá vesmíru. Dôkazy o prvých pozorovaniach môžeme vidieť na rôznych jaskynných maľbách, tabuľkách alebo stavbách ako Stonehenge. Už v 17. storočí Galileo Galilei publikoval prvé pozorovania vesmíru pomocou ďalekohľadu. Tieto pozorovania boli založené na sledovaní fotónov s určitou frekvenciou – časticiach viditeľného svetla.

Súčasné technológie nám umožňujú pozorovať nielen viditeľné svetlo, ale aj fotóny s inou energiou, ako napríklad gama žiarenie (ktoré však nedokážeme vidieť voľným okom), čo nám umožňuje pozorovať vzdialenejšie objekty. Aj tieto pozorovania však majú svoje ohraničenia – fotóny môžu byť pohltené alebo rozptýlené na svojej ceste k pozorovateľovi, a preto je informácia, ktorú nesú, skreslená alebo stratená.

Ďalšou možnosťou, ako sledovať procesy vo vesmíre, je detekcia nabitých častíc (kozmické žiarenie), ako sú napríklad elektróny, protóny alebo ťažšie atómové jadrá. Dráhy týchto nabitých častíc sú však zakrivované elektromagnetickými poľami vo vesmíre a nedokážu nám pomôcť lokalizovať ich zdroj, resp. proces, v ktorom vznikli.

Neutríno je elementárna častica, ktorá patrí k najrozšírenejším vo vesmíre. Jeho história siaha do roku 1930, keď jeho existenciu predpovedal Wolfgang Pauli ako možné riešenie problému s nedodržaním zákona zachovania energie a uhlového momentu v beta premene jadier. Problém spočíval v tom, že samotný W. Pauli predpokladal, že túto časticu nebudeme nikdy schopní experimentálne pozorovať, pretože s ostatnou hmotou nemá takmer vôbec interagovať. No ešte počas jeho života, o 26 rokov neskôr, Frederick Reines a Clyde Cowan potvrdili existenciu častice pozorovaním antineutrín unikajúcich z reaktora. Za tento objav udelili F. Reinesovi v roku 1995 Nobelovu cenu za fyziku.

Existujú tri druhy, tzv. vône, neutrín – elektrónové, miónové a tauónové neutríno, ktoré sú partnermi leptónov – elektrónu a ťažších leptónov – miónu a tauónu. Na rozdiel od elektrónu, miónu a tauónu neutrína nemajú elektrický náboj, a preto sa pri šírení vesmírom ich trajektórie nezakrivujú elektromagnetickými poľami.

S láskou ku koži
Počet prípadov kožných nádorov neustále stúpa u čoraz mladších ľudí. O tom, ako reaguje naša pokožka na slnečné žiarenie a ako sa chrániť pred jeho škodlivými účinkami, sme sa rozprávali s dermatovenerologičkou Petrou Milko.

Geolokality v Bratislave a jej okolí
V prvej časti novej rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve geolokality v Bratislave a jej okolí, ktoré dokumentujú zložitú geologickú históriu územia.

Núdzové prístrešie
Diaľková turistika bez možnosti bezpečne prespať v horách by bola pre mnohých nemožná. Turistické útulne sú preto nielen spríjemnením cesty, ale aj nevyhnutnosťou.

Elektrorecepcia delfínov, Svetlo urýchľuje vyparovanie, Výdatný mikrospánok, Pevnosti lovcov a zberačov, Záhadná Amaterasu, Dúha mačacích očí, Robot zbiera mikroplasty, Prírodné sfingy, Meč, štít a zrkadlo, Prehistorická vojna, Vesmírne myši, Planéta vzdorujúca teóriám, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme, aj v januárovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.

Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 2. 1. 2024, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.

Zdroj: Quark