Z histórie

Počas svojej existencie sa Centrum vedecko--technických informácií Slovenskej republiky (ďalej CVTI SR), predtým Slovenská technická knižnica, stalo jednou z najvýznamnejších informačných inštitúcií na Slovensku nielen z hľadiska svojho knižnično-informačného fondu, rozsahu a pohotovosti služieb, ale aj z hľadiska väzieb a spolupráce.

Šesťdesiate piate výročie jeho vzniku, ktoré si v tomto roku pripomíname, dáva podnet, aby sme si jeho pôsobenie a prínos priblížili v širších súvislostiach.

1. Vznik a prvé roky existencie

Začiatky a prvé kroky Slovenskej technickej knižnice poznačilo vojnové obdobie, v ktorom sa začínala konštituovať spočiatku ako súčasť Slovenskej vysokej školy technickej (ďalej SVŠT). SVŠT bola zriadená zákonom č. 170 Z. z. a nariadení dňa 25. júna 1937 v Košiciach. Vykonávacie vládne nariadenie č. 164 Z. z. a nariadení, ktoré uviedlo do života tento zákon, bolo vydané 12. augusta 1938. Vyučovať sa začalo až 5. decembra 1938 v Martine, kam sa škola po Viedenskej arbitráži urýchlene presťahovala v dôsledku pripojenia Košíc k Maďarsku. Z Martina sa po ročnom pôsobení knižnica spolu so školou presťahovala do Bratislavy, kde sídlila na Vazovovej ulici v budove terajšieho rektorátu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Neskôr sídlila v budove bývalého nemeckého gymnázia na Palisádach a potom opäť na Vazovovej ulici. Pred príchodom vojsk v roku 1944 sa časť kníh evakuovala do Žarnovice, ktorá sa, žiaľ, po potlačení Slovenského národného povstania nenávratne stratila. Navyše knižnica počas vojnových udalostí prišla aj o časť svojho vybavenia a o ďalších 1 333 zväzkov odbornej literatúry.

Skromný rozsah fondu knižnice v tomto období majú na svedomí nielen uvedené nepriaznivé okolnosti, ale navyše sa odčlenila časť knižničného fondu do novovzniknutej Vysokej školy poľnohospodárskej a lesného inžinierstva v Košiciach roku 1946.

2. Povojnové obdobie a päťdesiate roky

Prvé povojnové roky boli poznačené snahou knižnice o nápravu škôd a strát spôsobených viacerými evakuáciami jej fondu počas vojny, obstarávaním novej literatúry do fondu a nadväzovaním stykov s významnými zahraničnými inštitúciami.

Prínosom pre knižnicu boli rôzne darovacie akcie, čím sa obohatil fond knižnice. Veľmi cennou pomocou boli aj zahraničné odborné časopisy, ktoré poskytlo UNESCO.

V máji roku 1947 podal predseda knižničnej komisie prof. K. Křivanec návrh na upravenie vzťahu knižnice k SVŠT.

Skutočné osamostatnenie sme dosiahli výnosom Povereníctva školstva, vied a umení č. 125 845-IV/2 zo dňa 23. augusta 1951, keď sa knižnica stala samostatnou verejnou vedeckou knižnicou s názvom Ústredná technická knižnica. Jej sídlom sa v roku 1952 stal objekt SVŠT na Námestí slobody (bývalé Gottwaldovo námestie).

V roku 1953 sa začala spracovávať technická bibliografia, vydaním prvej knihy sa položili základy edičnej činnosti a v roku 1955 knižnica ako prvá na Slovensku začala zhromažďovať všetky druhy firemnej literatúry, čím prispela k sprístupňovaniu poznatkov o stave vedy a techniky v zahraničí pre technickú verejnosť.

V tomto období bola knižnica poznačená snahou o jej rozvoj, úsilím čo najviac podporiť rozvoj vzdelanostnej úrovne na Slovensku a rozvoj slovenskej technickej inteligencie.

Rok 1959 má pre všetky knižnice historický význam, keďže bol rokom vydania dvoch kľúčových právnych predpisov upravujúcich činnosť knižníc i stredísk VTEI. Ide o zákon č. 53/1959 o jednotnej sústave knižníc zo dňa 9. júla 1959 a vládne uznesenie č. 606/59 o organizácii a riadení technických a ekonomických informácií zo dňa 17. júla 1959, ktoré sa stalo základom, na ktorom sa konštituovala sústava VTEI.

V dôsledku vládneho uznesenia č. 606/59 bola knižnica začlenená do rezortu Štátneho výboru pre rozvoj vedy a techniky v Prahe, čím sa ďalší život knižnice definitívne spojil s rozvojom vedy a techniky.

3. Činnosť knižnice v rokoch 1960 – 1989

Dňa 1. júla 1960 bola knižnica opäť premenovaná na Slovenskú technickú knižnicu (SlTK). Aby proces budovania útvarov vedecko-technických informácií a konsolidácie ich činností v zmysle uznesenia vlády č. 606/59 prebehol čo najrýchlejšie, bola knižnica poverená funkciou riadenia sústavy VTEI na Slovensku.

Rokom 1963 sa na jednej strane skončila etapa kryštalizácie vnútornej štruktúry SlTK a na druhej strane vznikol problém nedo-

statku vhodných priestorov, ktorý sa síce riešil čiastkovými opatreniami, ako bola napríklad stavba novej budovy na Drieňovej ulici, ale prehĺbil roztrieštenosť pracovísk knižnice, ktorá trvá dodnes. Už v roku 1962 bol z iniciatívy Ing. J. Hajduška (riaditeľ SlTK v rokoch 1958 – 1965) vypracovaný investičný zámer na výstavbu budovy, ktorý bol predložený vtedajšiemu nadriadenému orgánu – Štátnej komisii pre koordináciu vedy a techniky v Prahe. K jeho realizácii však nedošlo.

Zásadný význam pre ďalšiu činnosť knižnice mali smernice Štátnej komisie pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky č. 29 420 z roku 1964 o organizácii a riadení sústavy VTEI, ktoré v článku 5 poverili Komisiu SNR pre rozvoj vedy a techniky starostlivosťou o rozvoj informačnej činnosti na Slovensku, ako aj usmerňovaním činnosti SlTK. Roku 1965 prešla knižnica pod priame riadenie komisie (neskôr Slovenskej komisie pre techniku). Roku 1967 začína knižnica rozvíjať výskumnú činnosť, pričom sa zapája do výskumných úloh, ktoré sa zaoberajú problematikou uplatňovania výpočtovej techniky v informačnom procese.

Knižnica od roku 1969 prešla pod priame riadenie Ministerstva výstavby a techniky.

V 70. rokoch ďalej rozširuje spektrum služieb pre jej používateľov, skvalitňuje metodickú činnosť a ako ústredné pracovisko sústavy VTEI na Slovensku popri mimoškolskom vzdelávaní pracovníkov technických knižníc zintenzívňuje aj svoju publikačnú činnosť. V tomto období vydáva metodické príručky a pracovné pomôcky pre pracovníkov sústavy VTEI a pre potreby nadriadeného orgánu vypracúva štúdie z oblasti vedecko-technického rozvoja a riadenia sústavy VTEI.

V roku 1971 sa začala intenzívnejšia spolupráca so Slovenskou radou vedecko-technickej spoločnosti, na činnosti ktorej sa knižnica podieľala veľmi aktívne: uskutočňovala tematické výstavy k významným udalostiam histórie vedy a techniky, začala pravidelne dopĺňať knižničný fond o zborníky z podujatí organizovaných vedecko-technickou spoločnosťou a otvorila konzultačné stredisko pre zlepšovateľov a vynálezcov.

Smernica Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 2 z roku 1974 o sústave VTEI potvrdila SlTK vo funkcii špecializovanej informačnej inštitúcie, ktorá už v tomto období plní funkciu ústredného medziodvetvového pracoviska sústavy VTEI a ústrednej knižnice siete technických knižníc na Slovensku.

V roku 1975 sa knižnica stáva garantom automatizovanej informačnej služby zo zahraničnej bázy dát INSPEC a pripravuje priebežné rešerše a od roku 1978 sa podieľa aj na zabezpečovaní informačných služieb zo systému INIS pre slovenských používateľov.

Osemdesiate roky znamenajú v rozvoji knižnice orientáciu na využitie výpočtovej techniky – na jednej strane pri sprístupňovaní zahraničných databáz a na strane druhej pri automatizácii niektorých vlastných knižnično-informačných činností.

Roku 1981 bolo v knižnici inštalované – ako prvé na Slovensku – terminálové pracovisko prepojené komutovaným telefónnym spojom s československým databázovým centrom v ÚVTEI-ÚTZ Praha, čo umožnilo vyhotovovať dialógové rešerše z externých tuzemských i zahraničných báz dát.

Roku 1986 bolo v knižnici zriadené výpočtové stredisko a do rutinnej prevádzky bol uvedený vlastný počítač typu SM 4/20. Postupne sa budoval elektronický katalóg kníh a v roku 1989 sa do experimentálnej prevádzky uviedol automatizovaný výpožičný systém.

4. Deväťdesiate roky až po súčasnosť

Spoločensko-politické a ekonomické zmeny v novembri 1989 zasiahli aj oblasť knižničnej a informačnej sústavy. SlTK sa musela vyrovnávať so zvýšenými finančnými nákladmi na svoje existenčné podmienky a v dôsledku prudkého nárastu cien v roku 1990 pristúpila k programu úsporných a racionalizačných opatrení.

Novým nadriadeným orgánom sa od roku 1991 na obdobie jedného roka stalo Ministerstvo hospodárskej stratégie a v októbri 1991 bola knižnica delimitovaná pod Ministerstvo školstva, mládeže a športu SR. V tom období boli zakúpené tri lokálne počítačové siete osobných počítačov. Z prepájacieho uzla je zabezpečené prepojenie do Slovenskej akademickej dátovej siete SANET pevnou optickou linkou cez sieť STU.

V roku 1991 sa v rámci rozširovania aktivít v oblasti informačného zabezpečenia európskych integrácií zriadilo Európske dokumentačné a informačné stredisko, ktorého súčasťou sa stalo aj Európske referenčné centrum zriadené z poverenia Európskej komisie.

Rok 1992 sa pre SlTK stal takmer osudným. V období, keď vláda SR schválila Národný program informatizácie, vtedajší odstupujúci minister školstva, mládeže a športu SR bezprostredne pred svojím odchodom z funkcie koncom júna 1992 rozhodol o zrušení SlTK s tým, že všetky jej činnosti a majetok mali prejsť pod správu STU, pričom paradoxne STU svoju ústrednú knižnicu v roku 1990 zrušila.

Uvedené rozhodnutie o zrušení Slovenskej technickej knižnice sa napokon nerealizovalo a nový minister sa rozhodol vrátiť SlTK do pôvodného stavu, do postavenia samostatnej organizácie naďalej priamo riadenej Ministerstvom školstva a vedy SR.

Nadväzne bol dopracovaný a vydaný nový štatút knižnice, ktorý už vymedzuje funkciu knižnice ako “národného technického informačného centra”. Táto zmena sa premietla aj do názvu knižnice: Slovenská technická knižnica – Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky.

Na konci roku 1992 zriadila knižnica v súlade so svojou koncepciou a po dohode s príslušnými orgánmi dislokované pracovisko pre oblasť životného prostredia – Centrum ekologických poznatkov v Banskej Štiavnici. Keďže predpokladaný rozvoj environmentálneho výskumu a školstva v Banskej Štiavnici sa oddialil, toto pracovisko nebolo možné rozvíjať.

V roku 1993 mení CVTI SR formu hospodárenia, a to z rozpočtovej formy na príspevkovú. Táto skutočnosť vyvolala naliehavú potrebu inovovať celý rad základných organizačných predpisov a smerníc.

Vznik samostatnej Slovenskej republiky vyvolal potrebu zriadiť na Slovensku ústredné úrady pre oblasť technickej normalizácie a priemyselného vlastníctva. V tomto kontexte treba poznamenať, že do roku 1993 v oblasti patentovej, normalizačnej a firemnej literatúry plnila SlTK funkciu ústrednej knižnice a celoslovenského informačného centra SR. V súvislosti so vznikom spomenutých ústredných úradov štátnej správy bola podstatná časť fondu špeciálnej literatúry, ktorý knižnica mnoho rokov budovala, predisponovaná týmto organizáciám.

V rámci reštitúcií však prišla knižnica o priestory na Námestí slobody 23 a Jozefskej ulici a bola nútená opustiť prenajaté priestory na Štefanovičovej ul. Naliehavé problémy s knižničnými priestormi sa knižnica snažila opakovane riešiť výstavbou novej účelovej budovy. Nedostatočná ústretovosť orgánov hlavného mesta Bratislava však neumožnila získať potrebný stavebný pozemok. Výstavba vlastného účelového objektu sa však stala veľmi naliehavou.

V máji 1993 sa zakúpil knižnično-informačný systém BIS-C, ktorý je v rutinnej prevádzke od roku 1996.

V apríli 1994 sa SlTK stáva oficiálnym zástupcom vydavateľstva Európskych spoločenstiev EUR-OP, ktoré poskytuje služby klientom nielen zo Slovenska, ale neskoršie aj z Českej republiky. Na základe dohody s UNESCO je aj výhradným distribútorom softvérového produktu CDS/ISIS v SR.

Od 1. októbra 1995 SlTK prešla do pôsobnosti Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR a                    od 1. novembra 1996 sa zmenil názov knižnice na Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR).

....

Viac k téme histórie CVTI SR v článku publikovanom v roku 2003 v časopise ITlib.Informačné technológie a knižnice, pri príležitosti, vtedy, 65. výročia.