Medzinárodné vykazovanie - OECD

Zamestnanci oddelenia ISEF školstva sú členmi pracovnej skupiny INES WP v rámci OECD, kde reportujú jednotlivé štatistické údaje za oblasť financovania slovenského školstva. Tieto údaje sa na úrovni OECD spracovávajú v ročenke s názvom Education at Glance („Vzdelávanie na prvý pohľad“), kde sa dá nájsť veľa zaujímavých údajov, ktoré hovoria o umiestnení Slovenska a nášho školského systému v porovnaniach s inými krajinami OECD.

Stručne o publikácii „Education at a Glance“

Kapitola A - Výsledky vzdelávania a výnosy zo vzdelávania
Kapitola B – Finančné a ľudské zdroje vložené do vzdelávania
Kapitola C - Prístup ku vzdelávaniu, účasť na ňom a priechod vzdelávacou sústavou
Kapitola D - Školské prostredie a organizácia škôl

Publikácia „Education at a Glance“ (ďalej EaG) je od roku 1996 každoročne vydávaná Organizáciou pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (ďalej OECD) a reaguje na potreby širokého spektra užívateľov, od vlád, ktoré hľadajú inšpiráciu pri politických rozhodnutiach, cez akademikov, ktorí vyžadujú dáta pre svoje analýzy, až po širokú verejnosť, ktorá chce sledovať, ako školy v jej krajine pokračujú vo formovaní študentov svetovej triedy. Publikácia skúma kvalitu výsledkov vzdelávania, politických nástrojov a kontextových faktorov, ktoré formujú výsledky a v širšom meradle súkromné a sociálne výnosy, ktoré plynú z investícií do vzdelávania. Vzniká na základe spolupráce expertov a inštitúcií zapojených do programu INES (Indicators of Education Systems – Ukazovatele systémov vzdelávania) a sekretariátu OECD. Publikáciu pripravuje Skupina pre ukazovatele a analýzy Riaditeľstva pre vzdelávanie OECD spolu s Centrom pre vzdelávací výskum a inováciu. Všetky údaje sú členené podľa medzinárodnej klasifikácie vzdelávania ISCED. Od roku 1997 bol nástrojom pre zostavovanie štatistiky o vzdelávaní v medzinárodnom meradle ISCED 1997, ktorý rozlišoval medzi šiestimi úrovňami vzdelávania. ISCED 1997 bol nedávno revidovaný a v novembri 2011 bola formálne prijatá nová „Medzinárodná norma klasifikácie vzdelávania“, ISCED 2011. Táto nová klasifikácia je implementovaná v publikácii „Education at a Glance 2015“.

EaG má už niekoľko rokov rovnakú štruktúru a každé jeho nové vydanie je porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi. Obsahuje štyri kapitoly:

Kapitola A - Výsledky vzdelávania a výnosy zo vzdelávania – kapitola sa zaoberá výsledkami vzdelávania a tiež tým, koľko ľudí vzdelávanie ukončuje v jednotlivých populačných skupinách. Zahrňuje hlavne ukazovatele týkajúce sa vzdelanosti obyvateľstva, prostredníctvom ktorých sú údaje porovnávané i medzi jednotlivými vekovými skupinami obyvateľov a ktoré súčasne môžu byť využité ako podklady pre súčasnú vzdelávaciu politiku tiež v oblasti ďalšieho vzdelávania. Súčasťou sú i kvantitatívne údaje o dokončovaní jednotlivých vzdelávacích úrovní, o prechodoch zo sekundárneho do terciárneho vzdelávania, miere dokončovania terciárneho vzdelávania a o ďalšom vzdelávaní dospelých. Do kapitoly je zaradený i blok ukazovateľov zaoberajúci sa ziskami zo vzdelávania, najmä v oblasti trhu práce a ekonomických a spoločenských ziskov zo vzdelávania, a to ako z pohľadu spoločnosti, tak z pohľadu jedinca.

Kapitola B – Finančné a ľudské zdroje vložené do vzdelávania – kapitola je zameraná na ukazovatele týkajúce sa financovania vzdelávania v jednotlivých krajinách z rôznych pohľadov. Hodnoty ukazovateľov môžu byť jednak podnetom pre formovanie vzdelávacích politik, jednak odzrkadľujú vzdelávaciu politiku minulého obdobia. Hodnoty týchto ukazovateľov je nutné zohľadniť pri interpretácii ďalších charakteristík vzdelávacích systémov – napr. výšky výdavkov na jedného žiaka, resp. študenta má úzku spojitosť i s priemernou veľkosťou triedy alebo s priemerným počtom žiakov na pedagogického pracovníka a ovplyvňuje podmienky žiakov a študentov v triede, čo súvisí s podmienkami vo vzdelávaní v priebehu celého vzdelávacieho procesu. Na financovanie vzdelávania sa pozerá ako z pohľadu účelu (bežné a kapitálové výdavky, výdaje na vlastné vzdelávanie a výdavky na služby), tak z pohľadu zdrojov týchto finančných prostriedkov (verejné a súkromné, výdavky študentov a domácností, subvencie do vzdelávania z verejných zdrojov). Súčasťou kapitoly je i ukazovateľ charakterizujúci faktory ovplyvňujúce výšku výdavkov na vzdelávanie.

Kapitola C - Prístup ku vzdelávaniu, účasť na ňom a priechod vzdelávacou sústavou – kapitola obsahuje ukazovatele charakterizujúce jednotlivé vzdelávacie systémy z pohľadu vzdelávacej politiky, kontextu vzdelávania a výkonov vzdelávacej sústavy. Sú tu zaradené ukazovatele týkajúce sa miery vstupu do vzdelávania, účasti na vzdelávaní, migrácie študentov, prechodov zo vzdelávania na trh práce. Ukazovatele v tejto kapitole môžu poskytnúť informácie smerujúce k vytipovaniu uzlových bodov vzdelávacích systémov, v ktorých je v súčasnej dobe nutný zásah vzdelávacej politiky a môžu odhaliť i časti vzdelávacieho systému, v ktorých sa môže prejaviť nerovný prístup ku vzdelávaniu.

Kapitola D - Školské prostredie a organizácia škôl – kapitola zahrňuje ukazovatele charakterizujúce pracovné podmienky učiteľov a podmienky pre výučbu žiakov, ako sú napr. pracovná doba učiteľov, vyučovacia doba učiteľov (teda počet hodín výučby), finančné ohodnotenie učiteľov, počet hodín, ktoré žiaci strávia výučbou v škole. Súčasťou kapitoly sú aj ukazovatele zaoberajúce sa možnosťou výberu školy v rámci povinnej školskej dochádzky a možnosťami rodičov ovplyvniť chod školy